Šport ako najlepší dorozumievací jazyk na svete

Autor: Silvia Kacerikova | 11.4.2015 o 21:52 | (upravené 12.4.2015 o 12:17) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  789x

Pred tromi rokmi som prijala ponuku pracovať v strojárskej fabrike vo Francúzsku na manažérskej pozícii. Ešte som len otvorila dvere a už som mala nepriateľov. Pomocnú ruku ako sa integrovať do francúzskej spoločnosti mi podal profesionálny coach. Vďaka športu som našla spôsob ako pracovať a komunikovať s mojimi novými kolegami.

Pred tromi rokmi som prijala ponuku pracovať v strojárskej fabrike vo Francúzsku na manažérskej pozícii. Ešte som len otvorila dvere a už som mala nepriateľov. O dôvoch sa rozpisovať nebudem. Ich rozpoznanie  nechám na fantáziu každého z Vás. Mala som jasne nadefinované ciele a samorejme sa očakávalo ze prinesiem výsledky. Vedela som, že francúzska kultúra je špecifická. Rozdiely v správaní a v charakteroch ľudí boli väčšie ako som očakávala. Moji noví kolegovia mi veľmi rýchlo vysvetlili, že Francúzsko nikdy nebolo pod nadvládou nikoho iného, nikdy nikoho nemuseli počúvať a poslúchať a že samozrejme nič na tom nebudú meniť ani teraz. Už žiaci v  škole sú vedení k tomu že všetci sme si rovní, nikto je nie múdrejší a predurčený k tomu, aby rozkazoval iným. Liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo). Aplikácia štandardných  pracovných postupov, ako je hierarchické riadenie, plánovanie a kontrola úloh, majú v tejto krajine vážne  medzery.  Keď som jeden deň  zadala úlohu, na druhý deň  została bez povšimnutia.  Stále som si hovorila, že aj keď sú Francúzi hrdí ako chcú,  zákony a pravidlá rešpektovať musia. Bolo len treba nájsť tú fintu ako na nich.

Pomocnú ruku mi podal coach, Francúz. Jeho úlohou bolo pomôcť mi s integráciou  do francúzskej spoločnosti. Zo začiatku som naše stretnutia nenávidela. Boli sme ako z dvoch svetových pólov. Navždy si zapamätám jeho tvrdenie, že pre človeka sú najťažšie veci tie neznáme, ktoré  robí prvý krát.  Pochopila som že Francúzi fungujú ako naša Slnečná sústava.  Každý z nich je superstar, ktorá sa pohybuje po svojej vlastnej dráhe,  na ktorej si vezie celú pracovnú úlohu. Všetky dráhy sú nezávislé a sú rozmiestneného okolo jedného veľkého slnka, ktorým je riaditeľ celej fabriky. Keď sa dráhy  pretnú  a hviezdy sa zrazia, vypukne revolúcia. 

Jediný spôsob, aby ľudia začali spolupracovať, je získať si ich dôveru. A toto je veľmi ťažká vec. 

Dostala som niekoľko rád od coacha, ako nato.  Prvým krokom bolo priblížiť sa čo najviac k ľuďom. V južanských kultúrach , a vo Francúzsku nevynímajúc ,  je veľmi dôležitý pozdrav. Pozdravom človeku prejavíte, že ste ho neprehliadli a že je pre Vás dôležitý.  Francúzski muži sa zdravia podaním ruky, muži so ženami a ženy navzájom sa zdravia hlasným bozkom na obe  líca  „cmuk-cmuk”.  Chvíľu mi trvalo, kým som si na tieto bozkávacie orgie zvykla. Najviac ich je ráno, keď všetci prídu do práce a vzájomne sa bozkávajú.  Tento bozkavaci zvyk som ja nikdy nezakceptovala.

Jedna z viacerých rád o ktorej budem teraz písať bolo każdy deň  si vyhradiť čas a len tak rozprávať s ľudmi o ich živote,  záľubách a cieľoch. Cieľom týchto  nezáväzných  rozhovorov je odhaliť, čo je pre ľudí motivujúce. 

Upravila som si preto svoj denný program a začala komunikovať. Po krátkom čase som zistila, že  veľa Francúzov vo fabrike aktívne športuje. Pridala som sa k ním a spolu s nimi som začala chodiť do fitness.

Bol to neuveriteľný rozdiel. Odmeraní Francúzi vo fabrike sa vo fitness menili na pozorných a milých ľudí, ochotných pomôcť.  Začali ma vnímať ako jednu z nich.  Zistila som, ze sú veľmi súťaživí a súťažia radi. Neodporúčam však súťažiť  vzájomne proti sebe. Lepšie je  bojovať s nejakým  fitness strojom  (bežecký pás, zdvíhať činky, atď) a potom si iba porovnať dosiahnuté výsledky.  

Francúzi radi a veľa rozprávajú.  Najlepšie im to ide pri 7km pomalom behu.

Pri kolektívnych športoch je vždy dobrá nálada, ľudia sú  uvoľnení, otvorení a ochotní zdieľať  svoje myšlienky. Takto som aj ja dala príležitosť ľuďom, aby ma spoznali a pochopili moje správanie.

Vďaka športovaniu  som si našla zopár spriaznených duší a mohla začať budovať vzťahy postavené na dôvere.  Moje požiadavky na ľudí sa nezmenili. Sú rovnaké ako boli na začiatku. Teraz však viem ako a kedy ich komunikovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?