Šport ako najlepší dorozumievací jazyk na svete

Autor: Silvia Kacerikova | 11.4.2015 o 21:52 | (upravené 12.4.2015 o 12:17) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  794x

Pred tromi rokmi som prijala ponuku pracovať v strojárskej fabrike vo Francúzsku na manažérskej pozícii. Ešte som len otvorila dvere a už som mala nepriateľov. Pomocnú ruku ako sa integrovať do francúzskej spoločnosti mi podal profesionálny coach. Vďaka športu som našla spôsob ako pracovať a komunikovať s mojimi novými kolegami.

Pred tromi rokmi som prijala ponuku pracovať v strojárskej fabrike vo Francúzsku na manažérskej pozícii. Ešte som len otvorila dvere a už som mala nepriateľov. O dôvoch sa rozpisovať nebudem. Ich rozpoznanie  nechám na fantáziu každého z Vás. Mala som jasne nadefinované ciele a samorejme sa očakávalo ze prinesiem výsledky. Vedela som, že francúzska kultúra je špecifická. Rozdiely v správaní a v charakteroch ľudí boli väčšie ako som očakávala. Moji noví kolegovia mi veľmi rýchlo vysvetlili, že Francúzsko nikdy nebolo pod nadvládou nikoho iného, nikdy nikoho nemuseli počúvať a poslúchať a že samozrejme nič na tom nebudú meniť ani teraz. Už žiaci v  škole sú vedení k tomu že všetci sme si rovní, nikto je nie múdrejší a predurčený k tomu, aby rozkazoval iným. Liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo). Aplikácia štandardných  pracovných postupov, ako je hierarchické riadenie, plánovanie a kontrola úloh, majú v tejto krajine vážne  medzery.  Keď som jeden deň  zadala úlohu, na druhý deň  została bez povšimnutia.  Stále som si hovorila, že aj keď sú Francúzi hrdí ako chcú,  zákony a pravidlá rešpektovať musia. Bolo len treba nájsť tú fintu ako na nich.

Pomocnú ruku mi podal coach, Francúz. Jeho úlohou bolo pomôcť mi s integráciou  do francúzskej spoločnosti. Zo začiatku som naše stretnutia nenávidela. Boli sme ako z dvoch svetových pólov. Navždy si zapamätám jeho tvrdenie, že pre človeka sú najťažšie veci tie neznáme, ktoré  robí prvý krát.  Pochopila som že Francúzi fungujú ako naša Slnečná sústava.  Každý z nich je superstar, ktorá sa pohybuje po svojej vlastnej dráhe,  na ktorej si vezie celú pracovnú úlohu. Všetky dráhy sú nezávislé a sú rozmiestneného okolo jedného veľkého slnka, ktorým je riaditeľ celej fabriky. Keď sa dráhy  pretnú  a hviezdy sa zrazia, vypukne revolúcia. 

Jediný spôsob, aby ľudia začali spolupracovať, je získať si ich dôveru. A toto je veľmi ťažká vec. 

Dostala som niekoľko rád od coacha, ako nato.  Prvým krokom bolo priblížiť sa čo najviac k ľuďom. V južanských kultúrach , a vo Francúzsku nevynímajúc ,  je veľmi dôležitý pozdrav. Pozdravom človeku prejavíte, že ste ho neprehliadli a že je pre Vás dôležitý.  Francúzski muži sa zdravia podaním ruky, muži so ženami a ženy navzájom sa zdravia hlasným bozkom na obe  líca  „cmuk-cmuk”.  Chvíľu mi trvalo, kým som si na tieto bozkávacie orgie zvykla. Najviac ich je ráno, keď všetci prídu do práce a vzájomne sa bozkávajú.  Tento bozkavaci zvyk som ja nikdy nezakceptovala.

Jedna z viacerých rád o ktorej budem teraz písať bolo każdy deň  si vyhradiť čas a len tak rozprávať s ľudmi o ich živote,  záľubách a cieľoch. Cieľom týchto  nezáväzných  rozhovorov je odhaliť, čo je pre ľudí motivujúce. 

Upravila som si preto svoj denný program a začala komunikovať. Po krátkom čase som zistila, že  veľa Francúzov vo fabrike aktívne športuje. Pridala som sa k ním a spolu s nimi som začala chodiť do fitness.

Bol to neuveriteľný rozdiel. Odmeraní Francúzi vo fabrike sa vo fitness menili na pozorných a milých ľudí, ochotných pomôcť.  Začali ma vnímať ako jednu z nich.  Zistila som, ze sú veľmi súťaživí a súťažia radi. Neodporúčam však súťažiť  vzájomne proti sebe. Lepšie je  bojovať s nejakým  fitness strojom  (bežecký pás, zdvíhať činky, atď) a potom si iba porovnať dosiahnuté výsledky.  

Francúzi radi a veľa rozprávajú.  Najlepšie im to ide pri 7km pomalom behu.

Pri kolektívnych športoch je vždy dobrá nálada, ľudia sú  uvoľnení, otvorení a ochotní zdieľať  svoje myšlienky. Takto som aj ja dala príležitosť ľuďom, aby ma spoznali a pochopili moje správanie.

Vďaka športovaniu  som si našla zopár spriaznených duší a mohla začať budovať vzťahy postavené na dôvere.  Moje požiadavky na ľudí sa nezmenili. Sú rovnaké ako boli na začiatku. Teraz však viem ako a kedy ich komunikovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebovi extrémisti v parlamente: Rozpustiť a vypustiť

Aj keď sú Kotlebovci opatrnejší, nemôžu si pomôcť. Porušujú zákony a stranu treba rozpustiť.

KOŠICE KORZÁR

Poručík Ihnát žiada ministerstvo obrany o degradáciu

Rozdávanie vojenských frčiek sa rozhodol riešiť radikálne.

KULTÚRA

Má najhorší názov, aký kedy film mal. Môže napriek tomu získať Oscara?

Zhodnotili sme šance nominovaných filmov.


Už ste čítali?